Koaliční poslanci predložili novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa predkladateľov má novela za cieľ zabrániť šikanovaniu developerov rôznymi špekulantmi. Jej odporcovia hovoria o hanebnom návrhu, ktorý obmedzuje práva verejnosti a zvýhodňuje developerov a nerieši to, čo má riešiť. Okrem iného konštatujú: "Porazenými budú tí, ktorí konzistentne a dlhodobo chránia životné prostredie a nedajú sa nijako kúpiť. Práve oni sú dnes najväčšou prekážkou pre neserióznych developerov. Návrh štvorice koaličných poslancov pomôže developerom odstrániť túto prekážku z cesty.".

Nič proti posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Je veľmi dôležitou súčasťou procesu rozvoja obce, mesta, regiónu a teda aj štátu. Je len na škodu, že neexistujú aj ďalšie posudzovania, napr. dopadov na rozpočty, ktoré tvoria občania daňami a poplatkami. Argumentácia odporcov však podľa mňa kríva. Už samotná definícia serióznosti developera nie je známa. Tiež tvrdenie, že postihuje verejnosť, ktorá je vo svojich postojoch konzistentná a nedá sa kúpiť zase naznačuje, že tí, čo majú iný názor na výstavbu a rozvoj obce alebo mesta, sú ľudia nekonzistentní, ktorí sa nechajú kupovať. Pripomína mi to heslo z minulosti: kto nejde s nami, ide proti nám. Nie je ničím mimoriadnym, že v mene svojej pravdy lobistické skupiny tlačia na zákony, pomocou ktorých chcú zasahovať celoplošne do rozvoja obcí a miest. Chcú vnútiť všetkým občanom aby sa chovali alebo žili vo svojich obciach, mestách, domoch, podľa ich predstavy.

Každé mesto, obec, je verejnoprávna korporácia, teda nie je štátnou správou, je to spoločenstvo trvalo bývajúcich obyvateľov. Spravujú si vlastné územie, majetok, financie, buď priamo, alebo prostredníctvom nimi volených zástupcov. A tí to, aj podľa ich sľubu, majú robiť v prospech trvalo bývajúcich obyvateľov. Každá obec, mesto má právo hľadať svoje cesty zabezpečenia kvality života pre svojich občanov. Jedna sa môže ubrať cestou konzervovania súčasného stavu, iná si zvolí cestu novej výstavby. Samozrejme si musia niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, najmä ak zasahujú do práv iných obcí, miest. Priveľa zákonov, priveľa regulácií cestou zákonov zasahujúcich do ich života, je na škodu a brzdí nielen ich rozvoj, ale aj rozvoj štátu ako celku.

Tiež ma hnevá spôsob akým sa občas stavia v mestách, ako sa zaberajú nové voľné plochy v extraviláne miest a obcí, ako sa ničia územia, čo prežili aj komunistov, ako často prízemne rozmýšľajú zvolení zástupcovia občanov pri povoľovaní mnohých investícií, ktoré majú aj negatívne dopady na trvalo bývajúcich obyvateľov, na rozpočty miest a obcí. Ako bez akéhokoľvek posúdenia dopadov povoľujú zmeny a doplnky územného plánu. Iste sú aj takí, čo to robia zo zištných dôvodov. Na druhej strane je smutné vidieť ako to občanov obcí a miest nezaujíma, ako sa nezaujímajú o to, čo sa v ich meste deje a bude diať resp. ako sa nechajú ľahko presvedčiť o pozitívach, napr. vyšší príjem obcí, ako víťazia emócie alebo malá skupinka lobistov a nežiadajú vyhodnotenie negatív. Väčšinou to zistia až po realizácii a potom sa začínajú dožadovať nápravy. Zmena rozmýšľania a najmä pochopenie, že obyvatelia obcí a miest nemajú iba práva, ale aj povinnosti a spoluzodpovednosť za to, ako ich obec, mesto vyzerá, ako je im schopné poskytnúť kvalitné prostredie na život. Možností majú neúrekom.

Medzi inými už roky však existujú dokumenty, ktoré majú zásadný vplyv na reguláciu výstavby a určujú pravidlá pre všetkých developerov, prevádzkovateľov zariadení, návštevníkov, ale aj bývajúcich obyvateľov. Ide o program rozvoja obce alebo mesta a najmä územný plán obce, mesta alebo ich zón. Dokonca oba tieto dokumenty musia byť posúdené aj z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Pri ich príprave a prerokovávaní sa rieši aj to, či občania obce, mesta preferujú ekonomický, sociálny alebo environmentálny pilier svojho rozvoja. Každé mesto, obec, má totiž iné podmienky a príprava takýchto dokumentov „cez kopírak“, ako to dnes ponúkajú „šikovní“ obchodníci, je zásadnou chybou. Oba dokumenty musia byť vypracované v súlade so zákonmi a sú prerokovávané s verejnosťou. Nik iný, okrem trvalo bývajúcich obyvateľov miest a obcí nemá mandát na to, aby rozhodoval o tom ako to má v obci, meste vyzerať. Ak je následne pripravovaný projekt v súlade s platnými dokumentmi obce, mesta, nemal by byť opäť spochybňovaný. Ako k tomu prídu investori, ktorí roky pripravujú projekty v súlade s programom rozvoja, územným plánom a záväznými stanoviskami obcí, aby potom zase narazili na problémy, či už zo strany špekulantov, alebo „nekúpiteľnej“ verejnosti.

Preto je potrebné v prvom rade venovať viac pozornosti príprave, spracovaniu, prerokovávaniu a schvaľovaniu týchto zásadných dokumentov, ktoré regulujú rozvoj obce, mesta. A tu je priestor pre širokú verejnosť a aj poradenstvo pre tých konzistetných a nekúpiteľných. O to menší bude potom problém vzťahu s developermi. Samozrejme, že tak ako v iných štátoch, aj tu budú mnohé rozhodnutia na hrane, názory nebudú väčšinou schválené, ale to nič nemení sa skutočnosti, že jedinou verejnosťou oprávnenou rozhodnúť o investíciách v konkrétnej obci, meste sú jej trvalo bývajúci občania. Tí majú právo požadovať od nimi volených zástupcov, aby investície zohľadňovali ich preferencie. To, že môžu mať obyvatelia iných obcí rozdielny názor na to, čo sa „u susedov“ deje, im nik neberie, ale nemajú mať mandát na priame zásahy. Už dnes mnohé mestá realizujú, v súlade so zákonom referendá o veľkých investíciách v katastri mesta, aby zistili mieru ich podpory u svojich voličov, u ľudí, ktorí im dali právo ich zastupovať. Počas tohto procesu vyplávajú na povrch aj pozitíva, aj negatíva investície a umožnia občanom zaujať zodpovedné stanovisko.

Nespochybňujem smernice na európskej úrovni, ktoré treba implementovať do našich zákonov, napriek tomu, že s mnohými nesúhlasím a mám pocit, že už idú nad rámec rešpektovania princípu subsidiarity. Existuje však aj Európska charta miestnej samosprávy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá jasne definuje význam a postavenie miestnej samosprávy. V nej sa napríklad dočítane, že právomoci udelené miestnym orgánom sú obyčajne plné a výlučné. Neustále sa opakujúce snahy o nadmerné zasahovanie do práv miest a obcí zo strany rôznych lobistických skupín, ale aj poslancov NR SR, znemožňuje, aby boli miestne orgány jedným z hlavných základov demokratického systému.

Väčšina problémov v prípade výstavby by s developermi nevznikla, keby sme brali programy rozvoja a územné plány vážne, tlačili na ich väčšiu kvalitu a posudzovali návrhy z hľadiska environmentálnych, sociálnych, ale aj ekonomických dopadov. Hlavnou podmienkou zmeny k zlepšeniu súčasného stavu je však pochopenie občanov, že oni sú zodpovední za to, čo sa na ich území odohráva. Pokračujúce zozákoňovanie obcí je cestou späť a nečudujme sa, že bude emigrácia z obcí, miest a aj Slovenska pokračovať.

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum