Možno by bolo najlepšie, keby komisia pre reformu verejnej správy pri ministerstve vnútra, ktorá v tichosti začala svoju činnosť, aj v tichosti skončila. Predišli by sme narastaniu chaosu a nezapaľovala by ďalšie ohniská sporov. Komisia doteraz pracovala utajene a výstupy vraj zverejní na jeseň. Už jej prvý výstup na facebooku štátneho tajomníka mi pripadá ako ten vtip o niektorých vedcoch: vedec stratí kľúče na ulici. Nehľadá ich však na miestach kde sa pohyboval, ale pri najbližšej svietiacej lampe.

Štátny tajomník verejnosti zveril takéto úvahy: „Podstatné je, že našu krajinu spravuje v území cca 22 000 poslancov. Okrem finančných nákladov, ktoré títo zastupitelia predstavujú, je tam aj problém s reálnou politickou súťažou vo voľbách. Veľmi často sa stáva, že kandiduje na starostu len jeden kandidát. Situácia, že máme len jedného relevantného kandidáta v obecných voľbách, je vo viac ako polovici obcí a miest. Reforma je potrebná a v tejto oblasti Slovensko mešká minimálne 15 rokov. Máme spracovanú štúdiu a aktuálne prebiehajú politické rokovania. Predsedníctvo komisie ju schválilo na konci leta, to znamená, že vo vtedajšej koalícii bola zhoda. Takto zásadnú reformu musí akceptovať aj opozícia, ZMOS, SK8, Únia miest a o to sa aktuálne budeme snažiť“.

Jediným pozitívom názoru je zmienka o potrebe rokovať s predstaviteľmi územnej samosprávy. Som zvedavý ako to rokovanie bude prebiehať, keď zároveň oznamuje, že sa na tom, čo pripravili, sa koalícia už dohodla. Predstava, že reformu musí akceptovať aj opozícia svedčí o tom, že v tomto volebnom období žiadna reforma nebude. Dokonca si myslím, že narazí aj na viacerých koaličných poslancov.

Nechcem sa zaoberať utajeným zložením komisie a ani tým, že takúto zmenu nemôže pripravovať komisia na úrovni štátneho tajomníka. Vo facebookovom názore sú iné perly.

Našu krajinu vraj v území spravuje cca 22 000 poslancov. Samozrejme úplný nezmysel, pretože väčšinu úloh a verejných financií má v rukách centrálna vláda a slovenský parlament takmer na dennej báze schvaľuje zákony, čo samosprávu a teda aj činnosť komunálnych a regionálnych poslancov, stále viac regulujú.

Tvrdenie, ako zaťažujú poslanci obecné rozpočty, je tiež na vode. Naviac to, že aj obec do 40 obyvateľov musí mať starostu a troch poslancov už bolo možno zmeniť dávno zákonom, za ktorý zodpovedá ministerstvo vnútra. Rovnako ako bolo možné zmeniť zákonom stanovené počty poslancov v iných veľkostných kategóriách obcí, alebo ponechať na obce akou formou si chcú ich občania spravovať svoje záležitosti. Politici často šermujú pojmom subsidiarita, ktorá znamená aj personálnu, mzdovú, finančnú autonómiu, ale jediné čo im napadne, je celoplošná regulácia samosprávy zákonmi a rozmýšľanie tejto komisie asi trpí rovnakým syndrómom.

Perlou je tiež úvaha o probléme s reálnou politickou súťažou vo voľbách, pretože v mnohých obciach kandiduje iba jeden relevantný kandidát. Síce neviem ako sa definuje relevantný kandidát, ale to je vedľajšie. Podstatná je otázka, čo komisiu a ministerstvo do toho. Obec, mesto nie je štátna správa, je to verejnoprávna korporácia, ktorú spravujú občania. A ak si náhodou nezvolia starostu, riešenie je už v zákone. Skôr stojí za úvahu aj zrušenie nezmyslenej podmienky trvalého pobytu kandidáta.

Je nadmieru jasné, že zmena spoločenských podmienok, nové trendy, ale aj výzvy, ktoré prinášajú krízy a vojna, si vyžaduje zásadnú a systémovú zmenu spravovania štátu, vrátane komunálnej reformy a reformy financovania územnej samosprávy. Sú to komplikované reformy, ktoré majú veľa aktérov a preto si vyžadujú čas. Aj táto vláda stratila už viac ako dva roky ich prípravou. Diskusia mohla prebiehať bez ohľadu na covid, infláciu, vojnu. Práve tieto neočakávané udalosti musia byť východiskom pre úvahy ako štát spravovať. Budúcnosť bude neistota a preto musíme dbať predovšetkým na odolnosť a flexibilitu spravovania. A to bez zmeny rozdelenia právomocí a najmä zodpovednosti nedosiahneme. To nedosiahneme bez silnej miestnej samosprávy. A tí čo si myslia, že silný vodca, centralizmus sú riešením, nech si spomenú kam nás to do roku 1989 doviedlo. A tí čo ešte neboli na svete, nech si to nechajú prerozprávať.

Ale je tiež možné, že každá reakcia na výstupy tejto komisie je zbytočná, pretože jej zadaním je iba vzbudiť zdanie prípravy skutočnej reformy. Nakoniec politický vývoj jej realizácii vôbec nenahráva. Potom by však bolo lepšie povedať občanom, že tento záväzok nová vládna koalícia, bohužiaľ z objektívnych dôvodov, realizovať nedokáže.

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum