Tak sa nám na TA3, dvaja lídri, ktorí prispievajú k chaosu na Slovensku, rozohnili. Jeden z koalície a druhý z opozície, pričom sa zhodli, že takto sa vládnuť nedá a je potrebné nanovo rozdať karty. Svoje presvedčenie podporili tým, že z politických hádok energia, ani chleba nezlacnie. Jeden sa dokonca vyjadril, že ho to „serie“, aby to pochopili aj jeho voliči. Rovnako sa zhodli, že na mnohé veci majú iný názor, ale na komunálnej úrovni môže spolupracovať s každým. Podľa nich tam asi netreba mať žiadny názor, stačí žehliť a naprávať hlúposti, ktoré „verchuška“ schváli.

Pri počúvaní diskusie mi nevdojak napadol výrok Josepha Schumpetera z roku 1942, podľa ktorého mnohí ľudia, ktorí sa dali na politickú dráhu, „klesli na najnižšiu úroveň myslenia a konajú tak, že v iných oblastiach by sa to považovalo za infantilné“.

Čítať ďalej...

Slovensko patrí k štátom s najväčšou nespokojnosťou a naštrbenou dôverou, napriek tomu, že tiež patríme k tým úspešnejším štátom sveta. Otázka znie prečo. Asi platí, podobne ako v iných štátoch, že polarizácia je už za nami a spoločnosť sa štiepi na viac fragmentov. Od tých, čo sú za vodou, až po tých, ktorým zmeny v spoločnosti spôsobujú chudobu.

Čítať ďalej...

Ako konštatuje vo svojom texte „O pôsobnosti obce“ JUDr. Peter Kukliš: „obec nie je homogénnou súčasťou občianskej spoločnosti a nie je, prirodzene, ani súčasťou štátneho mechanizmu. Je to de facto samosprávna verejnoprávna korporácia odlišná od štátu“.

Dá sa tiež povedať, že obec je spoločenstvom obyvateľov, ktoré si má spravovať záležitosti v území, ktoré obývajú. Samozrejme v súlade so zákonmi. Bohužiaľ, mnohé z nich často samosprávu skôr obmedzujú, namiesto toho, aby schopnosti a angažovanosť ľudí využili v prospech štátu.

Čítať ďalej...

„Slovensko je typická vidiecka krajina, v ktorej úvahy o mestských regiónoch nesú v sebe viac rizík, ako pridanej hodnoty“. Aj takéto strašenie a spochybňovanie, bez argumentácie, odznelo zo strany ZMOS, pri prezentácii potreby osobitnej koncepcie rozvoja vidieka. Vidieka, ktorému vraj Vláda nevenuje pozornosť a zaoberá sa iba „mestskou politikou“. To znie tak, akoby slovenské mestá boli voči vidieku privilegované, pričom je to práve naopak. Kvôli zlej regionálnej politike vlády a obmedzovaniu územnej samosprávy majú slovenské mestá podstatne horšie podmienky ako väčšina európskych miest.

Čítať ďalej...

Tri poznania. Tým prvým je, že sa poskladáme z našich daní aj tým, ktorí to nepotrebujú na úkor tých, čo to potrebujú. Druhým, že mestá, obce, ale aj „vucky“, budú mať menej peňazí akoby mali a mohli mať a doplatia na to všetci. Aj tí čo dostanú, aj tí, ktorým sa neušlo. A tým tretím je poznanie, že v súčasnom politickom systéme nemôžu byť obce a mestá partnerom štátnej moci, s výnimkou pani prezidentky. Jej predstavitelia nechcú akceptovať, že územná samospráva nie je súčasťou štátnej správy, že jej volení predstavitelia zastupujú záujmy obyvateľov Slovenska a určite o potrebách a problémoch vedia viac ako štátny aparát. Mnohí vidia miestnych a regionálnych politikov ako svojich konkurentov, chovajú sa povýšenecky a zneužívajú svoje postavenie, čo sa dá najlepšie cez kontrolu tokov verejných zdrojov. Či už štátnych alebo európskych. Výsledok je pre občanov slovenských obcí a miest neradostný.

Čítať ďalej...

Žijeme v dobe, kedy jedna kríza strieda druhú, kedy prichádza k zásadným spoločenským, ale aj technologickým zmenám. Nachádzame sa v období, nazývanom tiež bod zlomu, kedy sa musíme dokázať rozhodnúť či budeme trvať na starých pravidlách, praktikách a tým ohrozíme našu konkurencieschopnosť, alebo či nastúpime cestu zvyšovania odolnosti obcí, miest, regiónov voči súčasným a predpokladaným krízam a či budeme schopní flexibilne reagovať na nové výzvy.

Čítať ďalej...

Počúvame o dopadoch inflácie, o energetickej chudobe, o emigrácii z regiónov, zo Slovenska, o nedostatku zdravotníkov v chudobnejších regiónoch, o zlej dostupnosti služieb,... pričom si politici nechcú pripustiť, že je to aj následok zlého systému spravovania štátu, zlej regionálnej politiky a pretrvávajúceho centralizmu. Neschopnosť využiť potenciál miest a regiónov, ale aj pomýlených predstáv rôznych mesiášov o úspechu celoštátnych riešení.

Čítať ďalej...

Po viac ako roku od volieb ohlásilo ministerstvo vnútra vznik predsedníctva komisie pre reformu verejnej správy. Nezainteresovaní by si možno povedali: „už je to tu“. Úvodom však treba pripomenúť to, čo vládne strany skutočne sľúbili a čo táto komisia nemôže nahradiť:

Čítať ďalej...

Je priam úsmevné akú obavu má aj táto vládna koalícia o legitimitu zvolených primátorov a starostov, ale aj predsedov vyšších územných celkov. Ako ju nezaujíma splnenie záväzkov z programového vyhlásenia vlády o príprave komplexnej reformy verejnej správy, ktoré vlastnoručne podpísali, ale idú presadzovať svoj stranícky zámer, ktorý je úplne zástupný. Opäť raz prichádza s nápadom uzákoniť dvojkolovú voľbu starostov, primátorov a predsedov vyšších územných celkov, namiesto toho, aby konečne prišla s návrhom zmeny volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej kreovanie je jednou z príčin marazmu na Slovensku, ale aj neschopnosti riešiť napríklad regionálne disparity.

Čítať ďalej...

Viac ako rok apelovali odborníci, ale aj predstavitelia časti územnej samosprávy, na ministerstvo regionálneho rozvoja, aby sa zmenil prístup a obsah prípravy Partnerskej dohody na roky 2021 – 2027. Únia miest Slovenska dokonca, nevediac si pomôcť, vypovedala Memorandum o spolupráci, za čo ju odsúdilo nielen ministerstvo, ale aj združenie samosprávnych krajov. Hlavní to aktéri verzie Partnerskej dohody, ktorú v máji tohto roku pripomienkovala Európska komisia.

Čítať ďalej...

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum